Keď prestávam vnímať realitu…

Osobne sa mi to stáva častejšie pri úspechoch. Mám pocit, že viem situáciu predpovedať, kontrolovať ba možno až ovládať🙃

Pamätám si prvé také uvedomenie. Bolo to takmer pred dvadsiatimi rokmi, keď som riadil Senické pekárne.
Podarilo sa nám vtedy zachrániť pekárne pred krachom, zastabilizovať výrobu a predaj.
Opojný pocit úspechu, kedy prestávate podrobne analyzovať čo viedlo k cieľu.

To samotné uvedomenie prišlo na konferencii Trendu, kde som prezentoval svoju skreslenú realitu. Dostal som feedback, ktorý ma našťastie vrátil späť do reality.

Riadil som potom ešte veľa firiem, ale mať reálny obraz o dianí a sebe samom nie je jednoduché😐

Mne pomáha, keď feedback prichádza mimo môjho najbližšieho okolia. Som presvedčený o jeho menšom skreslení.
Jasné je to opäť len nejaké skreslenie, ale mne sa darí takto eliminovať tie najväčšie ohýbania reality.

Otázky, ktoré si vtedy kladiem:
❓ Kde som a čo tu robím?
❓ A prečo to vlastne robím? Aký je môj dôvod, motivácia?
Pre vnímanie reality je pre mňa dôležitý hlavne faktor spätnej väzby.
❓ Je niečo, niekto kto mi dáva feedback?
❓ Ak áno, čo je to, resp. kto je to?
❓ A ako ďaleko je to niečo, niekto? Aký má odstup?