Definovanie vízie a jej prijatie vo firme či inštitúcii je výzvou. Dokonca aj pre mňa.
Určenie vízie je náročný proces. Nielen preto, že si právom vyžaduje čas, úsilie, fokus, energiu, skúsenosti, zručnosti a VŠETKO, čo som sa kedy za ostatných 25 rokov naučil. Ale preto, že sa musí stretnúť s odozvou na druhej strane.
? Momentálne skladáme tím, ktorý bude pracovať na vízii. To je moja parketa. Avšak aj tu častokrát naráža kosa na kameň. ČO NA TO EGO?
? Som rád, že Zuzka, riaditeľka gymnázia, to poňala inak. Od začiatku to s ňou bolo iné. Prvé stretnutia boli obohacujúce pre obe strany, a teraz už Zuzka skladá tím. Je v ňom aj bývalý absolvent, vedec zo SAV, vysokoškolskí učitelia, výchovný poradca zo základnej školy, dvaja rodičia, dvaja žiaci, učitelia a pracovníci samotnej školy. Skutočne pestré zastúpenie.
Vízia nie je o jednom človeku. Vízia presahuje EGO. Schováva do vačku ego majiteľov, riaditeľov a CEO.
? Zuzka chce totiž vytvoriť niečo, čo bude dávať zmysel nielen jej. Zamýšľa sa, čo od gymnázia očakávajú deti, rodičia, základná škola, aj ako o nej zmýšľajú absolventi.
AKÝ BUDE POSTUP A MOJA ROLA?
Spoločne si odpovieme na tieto otázky:
● Aké sú pohľady jednotlivých účastníkov?
● Čo hľadajú študenti na škole?
● Čo by chceli mať na škole počas štúdia?
● Ako by mal vyzerať výsledok na konci?
? Moja rola facilitátora na stretnutí príde na rad v druhom kroku. Budem sa snažiť spoluvytvárať bezpečné prostredie pre všetky strany, aby zazneli všetky myšlienky a mohli plynúť. Vízia gymnázia za mňa parádna!
Ako to máte vy s vašou víziou?