Plačúce päťročné dievčatko sa ma na burze vecí a potravín pre ľudí z Ukrajiny v Čadci spýtalo:
„Prečo si nikto nevzal môj kočík pre bábiky, ktorý som priniesla? Chcela som sa zoznámiť s dievčatkom čo si ho zoberie, mám ten kočík veľmi rada?“
Toto malé dievčatko sa rozhodlo vzdať kočíka, ktorý má veľmi rada, lebo v tom cítilo zmysel.
A tomu drobnému 5-ročnému dievčatku som vďačný, že mi pomohlo odkryť lepšie, prečo aj ja vidím zmysel v mentoringu manažérov a aj v pro-bono aktivitách pre malých školákov v rámci pravidelnej milej aktivity cez projekt: hodiNových záŠkolákoch.
Mať možnosť byť chvíľu na ich ceste mi dáva pocit istoty, že to s nami nevyzerá až tak zle. Aj tých veľkých aj tých malých.
Alebo sa mýlim? A mali by sme robiť iba veci čo prinesú zdroje a veľké prachy?