Za posledné dni som mal dvoch klientov na odchode zo zamestnania. Obaja seniorni manažéri (10+ rokov).
Z jedným sme riešili, ako oznámiť majiteľovi, že sa rozhodol pre zmenu. Druhý bol šokovaný spôsobom, ako sa to dozvedel, že s ním už vo firme nerátajú.
Posledný job som opúšťal presne 10 mesiacov. S majiteľom som mal dohodu, že pokiaľ jedna alebo druhá strana budeme cítiť, že to už nie je to pravé, dáme si vedieť minimálne pol rokoka vopred. Nebolo to o nejakej pracovnej zmluve, proste džentlmenská dohoda.
Pamätám si aké bolo pre mňa ťažké oznámiť to rozhodnutie majiteľovi. S čím som vnútorne bojoval, aké obavy som mal. Bolo to rovnako ťažké, ako samotné rozhodnutie.
Pred rokom som mentoroval jedného manažéra, ktorý bol vo firme len jeden rok a napriek tomu kultúra rozchodu bolo pre neho veľmi dôležitá. Nemal ešte ani tridsať rokov, ale hodnoty ho proste nepustili. Žiadne pálenie mostov. Zvládol to perfektne, doteraz komunikuje s bývalým zamestnávateľom ?.
Dnes sa pozerám na firmu, ktorá nie je na trhu žiadny nováčik. Ale kultúra rozchodu je niečo, čo evidentne nemá silno uchopené ?.
Firemná kultúra je podľa mňa nielen to, ako ľudí oslovujeme keď ich chceme získať. Nie je to len to, ako sa správame keď sme spolu. Je to aj to, ako sa vieme rozísť. Ako komunikujeme výpoveď.
Prajem málo decembrových rozchodov.
p.s.: Rozchod, niečo čo dokážeme roz-chodiť, bez toho aby zostala pachuť?.
viac – link