Nezabúdam na časy, kedy som začínal bez akejkoľvek skúsenosti či referencie. Hneď po ukončení štúdia v Bratislave som hľadal svoju prvú prácu.
Pamätám si, ako som volal do firiem z telefónnej búdky pred hlavnou poštou. Chodieval som tam každý deň a skúšal to znova a znova.
Pocit šťastia, keď som konečne dostal pozvánku na prvý pohovor, bol neopísateľný. Násobne sa umocnil, keď som tú prácu aj napriek nedostatku skúseností a referencií získal. Stal som sa obchodníkom v podniku zahraničného obchodu REMPEX.
Dodnes neviem presne, ako a prečo som tú šancu dostal, ale bol som za ňu nesmierne vďačný. Nikdy nezabudnem na svoje začiatky a na ľudí, ktorí ma formovali.
Obzvlášť na riaditeľa, môjho prvého „mentora“. Vôbec som nevedel, do čoho idem, bol som „NIKTO“, no napriek tomu ma zobral so sebou na veľtrh do Mníchova a „odomkol“ mi svet obchodu. Po práci mi dovolil používať počítač a učiť sa. Vtedy som prvýkrát videl Word (všade fičala T602), Excel a mohol som si všetko vyskúšať. Bolo to úžasné.
Na tieto spomienky som si včera opäť spomenul počas mentoringu s klientom. Diskutovali sme o tom, či dať šancu nováčikom v tíme.
Po skončení som si prezeral fotky z toho obdobia a spomínal na tých, ktorí stáli pri mne na začiatku mojej cesty.
Ďalšie zamestnania neboli prechádzkou ružovým sadom, ale už som nebol NIKTO. Prvá (práca) je len jedna😉.
Ďakujem za túto šancu a za trpezlivosť!
Ako začala vaša cesta?