„Súčasná kultúra je posadnutá nereálne pozitívnymi očakávaniami: Žite šťastnejšie. Buďte zdravší. Staňte sa šampiónmi, lepšími ako tí ostatní. Buďte chytrejší, rýchlejší, bohatší, viac sexy, obľúbenejší, výkonnejší. Zaslúžte si viac obdivu aj viac závisti. Buďte dokonalí, nech vás ostatní žerú. Ukážte im, že nemáte problém vydáviť ešte pred raňajkami dvanásťkarátové zlaté tehličky a pred odchodom do práce sa vzorne rozlúčiť so svojimi dva a pol potomkami a vybozkávať svoju fotogenickú manželku. Potom naskočte do vlastnej helikoptéry a odfrčte venovať sa džobu, ktorý vás tak fantasticky napĺňa, lebo veď všetko, čo robíte, jedného dňa zachráni túto planétu.“
(Mark Manson)
Každý deň sme zahlcovaní príspevkami na sociálnych sieťach, ktoré zobrazujú dokonalý svet. Vidíme úspechy, luxusné dovolenky, bezchybné vzťahy a kariérne úspechy. Tento neustály prúd „dokonalosti“ nás môže ľahko presvedčiť, že taký by mal byť aj náš život.
Nedávno som mal debatu s kamarátom, s ktorým sa poznáme viac ako 30 rokov, o tom, či človek musí robiť to, čo má rád, ak chce byť šťastný. Jasné, že nemusí. Tých zopár jedincov je vo výraznej menšine, nie všetkým sa to podarí. Väčšina z nás žije obyčajné, všedné životy, ktoré nie sú plné jagotavých momentov. A to je úplne v poriadku.
Život nie je len práca. Vytvárať si vlastné šťastie vieme na rôznych miestach a v rôznych situáciách. Malé, všedné momenty, ako ranná káva, rozhovor s priateľmi, potulky na cestách, môžu byť rovnako naplňujúce ako tie veľké, na ktoré sa často sústreďujeme. Nereálne očakávania a neustále porovnávania vedú väčšinou ku sklamaniu.
Je dôležité si uvedomiť, že reálny svet nemusí byť dokonalý, aby sme našli pokoj a naplnenie. Dôležité je podľa mňa prijať všednosť a radovať sa z jednoduchých vecí. Naučiť sa nájsť šťastie v prítomnom okamihu a prestaneme sa hnať za ilúziou dokonalosti.
Skutočné naplnenie a spokojnosť prichádzajú, keď prijmeme život taký, aký je, so všetkými jeho nedokonalosťami.