„Spasiteľský komplex predstavuje extrém. Označuje sa ním nutkanie neustále ľuďom okolo seba pomáhať, a to za každých okolností a za každú cenu. Človek, ktorý týmto komplexom trpí, by najradšej zachránil celý svet. Problémom však je, že tak robí na úkor vlastných potrieb, cieľov a túžob.“ (toľko definícia)
✝️ Tento deň roku 1431 bola upálená Jana z Arku.
V dnešnej dobe je bežné stretnúť ľudí s tzv. syndrómom spasiteľa, ktorí majú túžbu zachrániť svet. Avšak, je dôležité si uvedomiť, že skutočnú zmenu nevykonáva jediný veľký hrdina, ale spoločne my všetci prostredníctvom malých krokov.
Reálnu zmenu je možné dosiahnuť prostredníctvom malých krokov a každodenných činov. Niekedy môžeme mať tendenciu hľadať veľkolepé a revolučné riešenia na svetové problémy, ale skutočná zmena začína od nás samých a od nášho vnútorného rastu a pochopenia.
Zachraňovanie druhých začína tým, že sa staráme o seba, aby sme boli schopní byť tam pre iných.
Tu prichádza na scénu dôležitosť osobného rastu a sebaúcty. Ak chceme skutočne pomôcť iným, musíme začať sami sebou. Pochopenie a starostlivosť o vlastné potreby a blaho nám umožňuje byť v rovnováhe a zdravom stave.
Považujem za dôležité vyvážiť túžbu pomáhať s realistickým a kritickým pohľadom. Je potrebné uvedomiť si, že každý človek má vlastnú zodpovednosť za svoj život a rozhodnutia. Prioritou by malo byť podporovať a povzbudzovať iných, aby si prevzali zodpovednosť a rozvíjali svoje vlastné schopnosti. Je dobré si byť vedomí hraníc a rešpektovať ich slobodu a autonómiu.
🤔 Veľa krát som videl ako firma hľadala lídra a vo finále vlastne chcela spasiteľa.
Myslím, že líder zmenu nerobí, on ju umožňuje, podporuje. Zmena prichádza s tímom a trpezlivou realizáciou malých postupných krokov.
Ako vnímate úlohu spasiteľa, záchrancu?
Kedy pomáha a kedy je skôr na škodu?
Teším sa na stretnutie s Vami
Martin
💎 osobné konzultácie – link