“ Žijem tu a teraz, v tomto neuveriteľnom svete. Je to zvláštny pocit, nemôžem povedať, či som šťastný, alebo nie. Možno na tom nezáleží. Pre mňa a pravdepodobne pre každého je starnutie úplne nová skúsenosť a pocity, ktoré mám, sú takisto nové. Keby som ich bol zakúsil už aj predtým, bol by som schopný ich pochopiť hlbšie, ale keďže je to prvý raz, nedokážem to. Nateraz jediné, čo môžem urobiť, je odložiť vytváranie detailných úsudkov a akceptovať veci také, aké sú. Tak ako akceptujem nebo, mraky a rieku. Nakoniec na tom všetkom vždy je niečo, akýsi druh komickosti, niečo, čoho sa nedokážete úplne vzdať.“ (Haruki Murakami)
Túto knihu mi venoval môj priateľ Michal Dvorak, a prvýkrát som ju čítal na ostrove Skye. Tam sme s manželkou, dcérou a jej budúcim manželom spoločne zdolali polmaratón. Dotyk behu, života a starnutia vo mne rezonoval obzvlášť v období blížiacej sa päťdesiatky.
Tentoraz som sa k nej po rokoch vrátil vďaka rozhovoru s klientom. Na záver ma prekvapil otázkou: „Aké myšlienky a skúsenosti zásadne formovali váš život v riadení firiem?“
Prvé, čo mi napadlo, bolo: ‚Aj zlí ľudia robia dobré veci, a dobrí ľudia nerobia len správne veci.‘ Viem znie to ako klišé. No v biznise a v živote sa stretávame so širokým spektrom situácií, a príliš jednoduché vnímanie môže brániť rastu a pochopeniu.
Napriek tejto mojej spontánnej úvahe do ďalšieho stretnutia s klientom si chcem ujasniť, ktoré z „malých vecí“, s ktorými som sa v biznise stretol, boli pre mňa strategicky najdôležitejšie.
Ako to máte vy? Ktoré „malé-veľké“ veci a skúsenosti formovali vás?