Pred dvoma rokmi som na Linkedin rozvíjal myšlienku, prečo Slovensko nemôže dosiahnuť úroveň Dánska. Jednou z kľúčových príčin je odlišný prístup k budovaniu spoločnosti. Dánsko sa vyznačuje pomalým, ale kontinuálnym napredovaním, zatiaľ čo Slovensko sa často potýka s nekonzistentnosťou a skokmi vpred, ktoré sú neskôr sprevádzané krokmi vzad..
Pre lepšiu ilustráciu si pripomeňme pár faktov:
👤Počet obyvateľov:
D: 5,7 mil.
S: 5,4 mil.
💫Rozloha:
D: 44 tis. km
S: 49 tis. km
💎Nerastné suroviny:
D: nula celá nič
S: nula celá nič
📚Historická zmienka:
D: 6. storočie (Dánske kráľovstvo)
S: 7. storočie (Samova ríša)
Dánsko má diametrálne odlišný postoj ku vzdelaniu ako Slovensko. Rozdiel nie je v deklarovaných cieľoch, ale v ich reálnej implementácii. Deklarovať a realizovať sú dve diametrálne odlišné veci.
Vzdelaní ľudia sú ťažšie ovplyvniteľní a odolnejší voči manipulácii. Majú vyššiu citlivosť na podvody a klamstvá.
Dánsko buduje svoju prosperujúcu spoločnosť už od 6. storočia. Je to beh na dlhú trať, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a vytrvalosť.
Slovensko nemôže byť druhým Dánskom cez noc.
Dánsko nám môže ale slúžiť ako inšpirácia a príklad, že aj malá krajina s obmedzenými zdrojmi môže dosiahnuť mimoriadne výsledky.
Dáni sú národom, ktorý v ankete o najšťastnejších ľudí na svete United Nations World Happiness získal niekoľkokrát prvenstvo.
Ako vnímate tento maratón?
Kde vidíte inšpiráciu?