Resty 17. novembra

Môj triedny učiteľ na gymnáziu bol úplne normálny chlap.

Na výlete v Tatrách nám ráno vyčistil žalúdok a celkom pekne nás popreháňal po horách. To že nás v noci pristihol pri pubertálnych blbostiach a žalúdok nám vyčistilo aj niečo celkom iné si nechal pre seba. Som mu za to vďačný.

Žalúdok mi čistil aj vtedy, keď som zástupcovi skoro odstrelil loptou hlavu v útrobách šatní, kde sa vtedy zrazu objavil. Žiadne následky, všetko si nechal pre seba. Som mu za to vďačný.

Porobil som ešte niekoľko blbostí, na ktoré nie som hrdý, ale on si to nechal pre seba. Som mu za to vďačný.

Keď som si podal prihlášku na matfyz do Bratislavy na učiteľský smer matematika – informatika, stál pri mne. Povedal, že veľmi dobrá voľba. Ten kto pochyboval som bol ja, nie on. Som mu za to vďačný.

Pamätám si na jar 1989, zobral si ma bokom a povedal mi, že som nedostal správny posudok od boľševických bláznov. Predseda KSČ v našej dedine, jazdil s vozom a koňmi, skončil len päť tried ľudovej školy, ale tú moc mal v rukách on. Vadilo mu, že učiteľom by sa mohol stať niekto, kto v nedeľu okrem na futbal, chodil aj do kostola. Bol to moment, keď som konečne začal dospievať a chápať realitu.

Triedny vymyslel krásny „odžub“. Poslal som prihlášku na vedecký smer (tam to súdruhom už nevadilo) a následne už v Bratislave prestúpil na učiteľstvo matematika – deskriptíva. To už nie je len vďaka, na toto nikdy nezabudnem.
Riskoval, že ak by môj otec v návale emócii ručne vysvetlil miestnemu pohoničovi, čo si o tom myslí, stiahlo by to aj jeho.

Na jar 1990, keď som sa bol okrem futbalu pozrieť doma aj na omšu, videl som daného pána sedieť v prvej lavici. Podobnú absurdnosť som zažíval hádam len keď som videl prvý billboard hnutia Sme rodina. V oboch prípadoch som si myslel, že ide o nevydarený žart.

Keď si spomeniem na tú dobu, spomeniem si nielen na absurdity, ale hlavne na môjho triedneho. Nikdy som mu nestihol dostatočne poďakovať za to, čo pre mňa počas tých štyroch rokov robil 🖤.

Ak je tam nejaká nostalgia, tak určite nie za tou chorou dobou.
Prajem pekný 17. november