Život hore nohami je občas zábavný

Život hore nohami je občas zábavný. Získate celkom inú perspektívu. Najmä ak ste hore nohami na Hrone.

Splavovali sme viaceré rieky Vltavu, Lužnicu, Dunajec, Belú, Ipeľ …

Hron má pre mňa zvláštnu symboliku, spoznal som tam svoju manželku a tento rok sme tam zobrali aj našu ročnú vnučku a splavili sme takmer 60 kilometrov.

Mám priateľov, ktorí uprednostňujú kempovanie nadivoko. No ja mám rád svoje pohodlie, a aj preto sú dobré kempy pre mňa nutnosťou. Tešil som sa na kemp v Budči. Pred pár rokmi som ho považoval za prvú lastovičku, ako by to na Hrone malo vyzerať. Prostredie, vybavenie, sprchy s teplou vodou a dobrý bufet.

Dnes je to smutný pohľad – nájdete rozbitý areál, nefunkčný bufet, toaletám sa radšej vyhnite a o teplej vode si nechajte zdať. Škoda 😟

Možno poznáte klasické klišé, keď otec rozbehne podnikanie, potomok firmu prevezme a následne nezvláda. Tak tu je to doslova hore nohami. Syn vybudoval na Hrone niečo nevídané, čo sa začalo podobať na špičkové kempy na Vltave. Potom kemp prevzal otec a je z toho odstrašujúce miesto, ktorému sa chcete radšej vyhnúť.

Opäť som si raz rozbil jeden mýtus.

Aby som však nehejtoval a dodal vám – kempárom – nádej, je odporúčanie.

Čo si nenechajte ujsť, je kemp Mlynčok a Revište. Príjemné prostredie a vybavenie aj pre kaviarenské typy, ako som ja. Majte pekné dovolenky a trochu viac vody, ako sme mali my.