Život hore nohami je občas zábavný. Získate celkom inú perspektívu. Najmä ak ste hore nohami na Hrone.
Splavovali sme viaceré rieky Vltavu, Lužnicu, Dunajec, Belú, Ipeľ …
Hron má pre mňa zvláštnu symboliku, spoznal som tam svoju manželku a tento rok sme tam zobrali aj našu ročnú vnučku a splavili sme takmer 60 kilometrov.
Mám priateľov, ktorí uprednostňujú kempovanie nadivoko. No ja mám rád svoje pohodlie, a aj preto sú dobré kempy pre mňa nutnosťou. Tešil som sa na kemp v Budči. Pred pár rokmi som ho považoval za prvú lastovičku, ako by to na Hrone malo vyzerať. Prostredie, vybavenie, sprchy s teplou vodou a dobrý bufet.
Dnes je to smutný pohľad – nájdete rozbitý areál, nefunkčný bufet, toaletám sa radšej vyhnite a o teplej vode si nechajte zdať. Škoda ?
Možno poznáte klasické klišé, keď otec rozbehne podnikanie, potomok firmu prevezme a následne nezvláda. Tak tu je to doslova hore nohami. Syn vybudoval na Hrone niečo nevídané, čo sa začalo podobať na špičkové kempy na Vltave. Potom kemp prevzal otec a je z toho odstrašujúce miesto, ktorému sa chcete radšej vyhnúť.
Opäť som si raz rozbil jeden mýtus.
Aby som však nehejtoval a dodal vám – kempárom – nádej, je odporúčanie.
Čo si nenechajte ujsť, je kemp Mlynčok a Revište. Príjemné prostredie a vybavenie aj pre kaviarenské typy, ako som ja. Majte pekné dovolenky a trochu viac vody, ako sme mali my.